Konferencia OSN o klimatických zmenách COP26 sa tento rok konala v škótskom Glasgowe v dňoch od 31. októbra do 12. novembra. Na konferencii sa zúčastnili vysoko postavení predstavitelia zo 197 štátov, diplomati i aktivisti, mimovládne organizácie aj zástupcovia pôvodných obyvateľov z rôznych častí sveta.
Išlo o najvýznamnejšie globálne klimatické fórum od Parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Cieľom summitu bolo zaviazať sa ku krokom potrebným na obmedzenie nárastu globálnej teploty o viac ako 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s hodnotami spred priemyselnej revolúcie. Aj keď sa táto konferencia koná každý rok, práve tohtoročné stretnutie bolo považované za obzvlášť dôležité najmä v súvislosti so správou Medzinárodného panelu pre klímu (IPCC), v ktorej vedci vyzývajú na okamžité prijatie klimatických dohôd. Dokonca i pápež František pred začiatkom klimatického summitu vyzval svetových politikov, aby našli účinné riešenia klimatickej krízy a ponúkli nádej budúcim generáciám.
Pozreli sme sa ako sa o klimatickej konferencii COP26 písalo v slovenských i zahraničných médiách a na sociálnych sieťach.
Tradičné médiá
Sledovali sme obdobie od 16. októbra do 16. novembra, počas ktorého bolo v slovenských médiách zverejnených viac ako 2000 článkov. Zo všetkých 26 summitov, ktoré sa doteraz konali, sa tohtoročný summit tešil najväčšej medializácii. To len potvrdzuje dôležitosť témy klimatickej krízy. Vrchol medializácie nastal 2. novembra v súvislosti s otváracím summitom svetových lídrov. Hlavy štátov sa zúčastňujú len prvých dvoch dní schôdzky, počas ktorých rokujú o konkrétnych cieľoch v boji proti klimatickej kríze.
Medzi najviac medializované osobnosti v slovenských médiách patril americký prezident Joe Biden, ktorý sa na klimatickej konferencii OSN verejne ospravedlnil za to, že jeho predchodca Donald Trump odstúpil od Parížskej klimatickej dohody. Jeho príhovor patril k najočakávanejším na summite. Na tlačovej konferencii skritizoval prezidentov Číny a Ruska za ich neúčasť na medzinárodnej klimatickej konferencii. Druhou najviac medializovanou osobnosťou bola prezidentka Zuzana Čaputová. Médiá zaujala tým, že na summit letela bežnou komerčnou linkou, aby znížila uhlíkovú stopu, ktorá by vznikla pri lete vládnym špeciálom. Písalo sa aj o tom, že prezidentka na summite diskutovala s britským princom Charlesom i s vojvodkyňou Kate, stretla sa aj a Angelou Merkelovou či Ursulou von der Leyenovou. Treťou najčastejšie spomínanou osobnosťou bol britský premiér Boris Johnson, ktorý otvoril zasadnutie svetových lídrov naliehavým a kritickým prejavom vyzývajúcim na okamžitú ochranu klímy.
O dianí summitu najviac informoval portál dnes24.sk, ktorý zverejnil v sledovanom období až 193 článkov, čo tvorí 16 % z celkového množstva článkov.
Sociálne siete
Pozreli sme sa aj na názory Slovákov na konferenciu COP26 na sociálnych sieťach. Väčšina reakcií ľudí (81 %) bola neutrálna. Negatívnych bolo 17 % zmienok, ľudom prekážalo hlavne to, že sa na summite nenosili rúška. Kritizovali aj pokrytectvo svetových lídrov, z ktorých viacerí prileteli na summit súkromnými leteckými špeciálmi. Len 2 % zmienok boli pozitívne, išlo o pochvalu prezidentky Čaputovej za jej reprezentáciu Slovenska či pochvalu aktivistky Grety Thunbergovej za jej boj za správnu vec.
Vyslúžili si však aj kritiku. Gretu posielali naspäť do školy, vyčítali jej, že je príliš mladá alebo spochybňovali jej mentálny stav. Podozrievali ju aj z toho, že je niekým platená a aktivizmus robí len pre peniaze. Prezidentke ľudia vyčítali, že nerieši problémy na Slovensku, že slúži americkým záujmom a že sa len prezentuje fotkami s inými lídrami. Kritika sa ušla aj americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, ktorému ľudia vyčítali, že pôsobil ako keby ho konferencia nebavila.
Okrem hodnotenia verejne známych osobností sa opakovalo ešte niekoľko tém. Najčastejšie ľudia spomínali zbytočnosť summitu, celú konferenciu považovali len za mediálnu pózu, ktorou lídri krajín aj tak nič nevyriešia. Podľa mnohých ľudí boli prejavy politikov plné prázdnych slov, pretože v skutočnosti sú ich ekonomické záujmy dôležitejšie než ochrana klímy. Okrem toho, viacerých ľudí nijak výrazne neovplyvnili príhovory politikov, pretože ich nepovažujú za odborníkov na klimatickú krízu.
Ľudia vyčítali lídrom aj spôsob akým sa dopravili na summit. Fotografie rokujúcich lídrov považovali skôr za pokrytectvo, keďže títo ľudia si žijú na vysokej nohe a sami na konferenciu prileteli súkromnými lietadlami zanechávajúcimi obrovskú uhlíkovú stopu. Podľa niektorých ľudí sa klimatická konferencia radšej mala konať online.
Viacerí ľudia sa kriticky vyjadrovali aj k riešeniam klimatickej krízy a prichádzali s vlastnými návrhmi. Podľa niektorých návrhy prijaté na COP26 nie sú dostatočné, iní si zase myslia, že už je neskoro na zvrátenie situácie. Poslednou identifikovanou témou bolo nenosenie rúšok na konferencii. Mnohým ľudom prekážalo, že kým na Slovensku sa vymáha nosenie rúšok, na summite sa nenosili.
Najviac reakcií vyvolal príspevok prezidentky Čaputovej, ktorá zverejnila fotografiu zachytávajúcu jej rozhovor s vojvodkyňou Kate.
Hodnotených bolo celkovo 577 zmienok, čo predstavuje 5 % zo všetkých zmienok na sociálnych sieťach v období od 18. októbra do 15. novembra.
Zahraničné médiá
V sledovanom období od 18. októbra do 15. novembra sa o konferencii COP26 objavilo viac ako 10 miliónov zmienok na celom svete. Práve britské médiá zverejnili najviac (2 895) mediálnych výstupov v prepočte na 100 000 obyvateľov, keďže summit sa konal v Škótsku.
Klimatická konferencia OSN v Glasgowe sa skončila prijatím Glasgowského klimatického paktu. Spoločný cieľ ostal rovnaký – udržať otepľovanie Zeme pod kritickou hranicou 1,5 stupňa Celzia. Krajiny uzavreli niekoľko dohôd, napr. zastaviť odlesňovanie do roku 2030, znížiť emisie metánu do roku 2030, ukončiť výrobu energie z uhlia či áut so spaľovacím motorom do roku 2040. Podľa väčšiny odborníkov, aktivistov i politikov vrátane generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa ale plány nie sú dostatočné. Najdôležitejší záväzok o úplnom zavrhnutí uhlia sa totiž nepodarilo dosiahnuť, India presadila, aby došlo len k postupnému odklonu od uhlia.
Autor: Miriam Chovancová
