Prešiel už viac ako týždeň od zavedenia tvrdého lockdownu v Rakúsku a zažívame ho už aj na Slovensku. Dve krajiny, dva lockdowny a niekoľko rozdielov. Zhrnuli sme hlavné:
Rakúsko
- Lockdown prijatý 19.11. a platný od 22.11.
- Trvanie min. 10 dní. a max. 20 dní
- Maloobchodné predajne zatvorené (okrem potravín)
- Otvorené školy s možnosťou voľby fyzickej účasti detí na vyučovaní
- Nebol vyhlásený núdzový stav
- Zákaz vychádzania celý deň
Slovensko
- Lockdown prijatý 24.11., platný od 25.11.
- Trvanie minimálne 14 dní, predĺženie sa nevylučuje
- Maloobchodné predajne zatvorené (okrem potravín a predajní obuvi)
- Otvorené školy, právo regionálnych hygienikov zatvoriť školy
- Bol vyhlásený núdzový stav
- Zákaz vychádzania od 5:00 – 1:00
Ako vnímali správy o lockdowne Slováci diskutujúci na sociálnych sieťach
Ako prvé prišli správy o schválení lockdownu v Rakúsku pre všetkých či už očkovaných, alebo bez očkovania. Po tejto správe už mnoho ľudí tušilo, že podobný scenár bude nasledovať aj na Slovensku. Samozrejme, nikto nemá rád obmedzovanie slobody, a to sa odráža aj v negatívnych reakciách na prijaté opatrenia. Postoje slovenských diskutujúcich na sociálnych sieťach k opatreniam sa výrazne nelíšia v závislosti od krajiny, v ktorej bol lockdown prijatý. Prevláda negatívny postoj k rakúskemu, ako aj slovenskému lockdownu. Odlišnosti postojov môžeme nájsť v obsahu negatívnych komentárov.
Viac než schválenie lockdownu v RAKÚSKU spôsobila medzi Slovákmi rozruch pridružená informácia o plánovanom zavedení povinného očkovania rakúskeho obyvateľstva vo februári 2022. Tento zámer vyvolal rôzne negatívne emócie. Najsilnejšia z nich sa spájala s prirovnávaním opatrenia k nacistickým praktikám. Slovenskí diskutujúci často poukazovali na to, že Rakúsko má s praktikami, ktoré boli označované za „fašistické“ bohaté skúsenosti z minulosti. Ľudia sa snažili vystríhať spoločnosť pred hrozbou genocídy a návratom totality.
Druhou najčastejšie vyvolanou odpoveďou na opatrenie boli výzvy na demonštráciu a postavenie sa proti nariadeniam (14% ). Komentujúci rozširovali hoax o plánovanej demonštrácii, ku ktorej sa údajne mali pridať aj rakúski vojaci a policajti. V 12 % sa spomínal len nesúhlas s vakcináciou, ktorá podľa slov diskutujúcich aj tak nefunguje, vzhľadom na potrebu ďalšieho lockdownu. Menej často sa objavovali konšpiračné názory zásahu Georga Soroša do prijatia opatrení. Opatrenia boli v 2 % zmienok považované za experiment.
Najsilnejšou reakciou na prijatie lockdownu na SLOVENSKU bolo postavenie sa proti nariadeniam vlády. Štrajk v komentároch podporovala viac ako tretina komentujúcich (35 %). Vo veľkej miere k tomu prispeli aj príspevky top autorov: Milan Uhrík • Republika a Ľuboš Blaha, v ktorých kritizovali vládu a vyzývali (konkrétne Milan Uhrík) ku generálnemu štrajku.
Lockdown na Slovensku bol prijatý doslova z jedného dňa na druhý. „Bleskovo“ zavedené opatrenia však neboli predmetom veľkej nespokojnosti. Väčšiu nespokojnosť, cca 14 % negatívnych komentárov vyvolala forma lockdownu. Nazývali ju prívlastkami „mačkopes“ a sarkasticky označovali za „tvrdý lockdown“ alebo „politický lockdown“. Jedna desatina diskutujúcich kritizovala ponechanie otvorených škôl, ktoré sú podľa nich a aj mnohých odborníkov často ohniskom prenášania vírusu a zároveň ohrozením pre deti.
Samotný lockdown je na sociálnych sieťach vnímaný rovnako negatívne či už ide o rakúsky alebo slovenský. Zatiaľ čo rakúske opatrenia vnímali slovenskí diskutujúci v historickom kontexte predpovedajúcom návrat totality, v reakciách na slovenský lockdown sa tieto názory výraznejšie neobjavovali. Boli to práve výzvy k vzbure a štrajku čo v diskusii dominovali. Viac ako štvrtine ľudí (27 %) s negatívnym postojom neprekáža lockdown kvôli obmedzeniam a ich následným dopadom na fyzické či právnické osoby. Je to práve nedostatočná forma lockdownu s mnohými výnimkami, ktorá vyvoláva chaos a nepochopenie.
Autor analýzy: Emília Priškinová
